Ako sprivatizovať ministerstvo školstva a vytvoriť paralelné mini-ministerstvá
privatizácia zdola, dôležité otázky a nepríjemné odpovede, netreba nič privatizovať, stačí povoliť konkurenciu
Ako sa rodí ekosystém
Už som písal o tom, čo to je a ako vznikla zmluvná inovácia v oblasti vzdelávania menom Income Share Agreement, tzv. dohoda o zdieľanom príjme (ďalej ISA). V skratke: študent predá podiel na svojej budúcej mzde výmenou za možnosť vzdelávať sa v súčasnosti. A to výrazne vylepší štruktúru motivácií všetkých aktérov.
Prenesenie teoretického konceptu do reálnej praxe sa však vždy ľahšie napíše, ako realizuje. Konkrétne v prípade ISA správne nastaviť, kvalitne manažovať a dostatočne financovať celý proces nie je vôbec triviálna záležitosť. Nehovoriac o koučovaní študentov a následnom dohliadaní na to, aby všetko platili ako majú. A robiť toto všetko pod jednou strechou školy, ktorá sa v prvom rade sústredí na kvalitné pedagogické služby, je ešte ťažšie.
Preto aj v tejto časti ekonomiky začala rozkvitať deľba práce a špecializácia. Okolo konceptu ISA vzniká celý ekosystém služieb a platforiem, ktoré sa sústredia na jednotlivé časti fungovania ISA a ich vzájomnú koordináciu. Dajú sa v zásade rozdeliť podľa toho, na koho sa sústredia: študenta, školu, investora, zamestnávateľa, alebo ich kombináciu (čo robí väčšina).
ISA ako služba pre študenta
Tento typ služieb vznikal ako prvý a sústredil sa na potenciálnych študentov, ktorí nemali dosť peňazí na zaplatenie tradičnej školy a nikto im nechcel požičať. O ďalších možných výhodách z pohľadu študentov som písal v newsletteri s názvom: Nechajme deti adoptovať investorom do ľudského kapitálu, ktorý vyvolal rôzne emócie. Nebudem sa tváriť, že to nebol cieľ, ale neochota mnohých uvažovať nad abstraktnejšími konceptami a analógiami ma prekvapila.
Každopádne, v momente, keď nejaká spoločnosť ponúka študentom finančný nástroj v podobe ISA, automaticky jej začne záležať na tom, ako sa bude vyvíjať ich kariéra a čo s nim bude po škole. A to je niečo, čo dnes v klasickom vzdelávaní extrémne chýba.
Zúfať však nemusia ani mladí ľudia, ktorí už síce majú štúdium úspešne za sebou, ale pred sebou majú neúspešný vstup na trh práce. Existujú ISA spoločnosti ako SharpestMinds alebo PathRise, ktoré sa zameriavajú na niečo, čo sa v logistickej terminológii nazýva „problém poslednej míle“. Teda už vzdelaným absolventom pomôžu vyleštiť ich získané zručnosti a poskytujú im mentoring pri hľadaní práce. A za tieto služby zaplatia absolventi pár percentami zo svojej mzdy počas prvého roka zamestnania.
ISA ako služba pre školy
Druhý typ služieb ISA sa zameriava na školy, ktoré sa rozhodnú umožniť svojim študentom platiť za vzdelanie podielom na ich budúcej mzde, ale nemajú dostatočné know-how a skúsenosti pri nastavovaní všetkých možných parametrov takejto dohody. A následne ani nevedia manažovať celý proces od naberania študentov až po ich úspešné ukončenie štúdia. Nehovoriac o náročnosti poslednej, výplatnej fázy, kedy je potrebné získavať informácie o stave absolventov, či si našli prácu, akú poberajú mzdu a zabezpečiť, že budú platiť toľko, koľko podľa dohody majú.
Na toto všetko vznikli špecializované spoločnosti ako Vemo, Lief, Edly, alebo Meratas. Prvá menovaná funguje od roku 2015, momentálne je lídrom v tejto kategórii a ponúka služby už pre viac ako 70 vysokých škôl a vzdelávacích inštitúcií. Do jej portfólia patria napríklad už spomínané univerzity ako Purdue, Utah, alebo Norwich. Druha menovaná spoločnosť, Lief, má už zazmluvnených viac ako 200 vzdelávacích inštitúcií. A tretia menovaná, Edly, ponúka podobné služby a zároveň sa ešte snaží manažovať pre školy aj vzťahy s potenciálnymi externými investormi. Tým sa dostávame k ďalšej kategórii.
ISA ako služba pre investorov
Školy spravidla nemajú dostatok voľných zdrojov, aby dokázali platiť všetky prevádzkové náklady a zároveň čakať na výnosy až do momentu, kým začnú jej absolventi zarábať a platiť dividendy. Tieto problémy rieši napríklad práve spomínaná platforma Edly, ktorá hrá úlohu prostredníka medzi žiakmi, školami a investormi. Využíva ju napr. aj známy vzdelávací kemp Lambda School.
Takéto ISA platformy potom poskytujú aj služby oceňovania a balíkovania emitovaných akcií študentov. Edly tak musí zhodnotiť, akých študentov škola prijíma, aké praktické odbory ponúka, akí kvalitní sú jej pedagógovia a pedagogické metódy a ako bude všetko toto relevantné pre pracovný trh a zamestnávateľov v najbližších dekádach.
Na základe zhodnotenia všetkých týchto faktorov následne ponúka Edly investorom podiely na akciách študentov, ktoré môžu byť rôznym spôsobom balíkované – napr. podľa typu odborov alebo konkrétnych škôl. Na platforme Edly dosahujú študentské fondy s viac ako 3 800 absolventmi priemerný výnos 8-14 %. Takto Edly a podobné platformy ako napr. Outcome vytvárajú priestor pre investorov, aby sa spolupodieľali na financovaní škôl.
ISA služby tak nakoniec pomáhajú priniesť to, po čom všetci, všade a stále volajú – viac financií do vzdelávania. Len tie peniaze nepritekajú deravým potrubím verejných financií od daňových poplatníkov, cez letargických úradníkov až po od reality odtrhnuté verejné školy. Ale prichádzajú z rúk ľudí, ktorí chcú vidieť výsledky, a to na každom kroku. Od platiacich zákazníkov/študentov, cez školy závislé na výsledkoch, až po investorov vyžadujúcich výnosy.
ISA ako služba pre zamestnávateľov
No a na záver sú tu spoločnosti ISA, ktoré sa zaujímajú aj o záujmy zamestnávateľov. Nájdenie si práce absolventom je totižto to posledné ohnivko v reťazi, ktoré ak sa roztrhne, tak bolo celé cvičenie okolo odborného vzdelávania zbytočné. Toto pochopila napríklad škola Lambda School, ktorá nedávno spustila nový typ stáže. Lambda School pošle potenciálnym zamestnávateľom svojich absolventov na 4 týždne, počas ktorých si ich môžu vyskúšať a pracovať s nimi. Ak s nimi nebudú spokojní, tak im nemusia nič zaplatiť a stáž zafinancuje Lambda School. Ak sa, naopak, osvedčia a spoločnosti sa rozhodnú ich zamestnať, preplatia náklady mesačnej stáže oni ako noví zamestnávatelia. Takto vyhrajú všetci, absolvent si nájde prácu, zamestnávateľ kvalitného zamestnanca a Lambde začnú plynúť mesačné dividendy z jej investície. Win-Win-Win. A úspešnosť? Zatiaľ 43 % stážistov sa zamestnávatelia rozhodli zamestnať.
Európska verzia vzdelávacieho kempu Strive School ide na to trochu inak. A to priamou spoluprácou a budovaním vzťahov so zamestnávateľmi a ich HR oddeleniami. Podobne funguje aj platforma MentorWork, ktorá pomáha firmám nájsť toho vhodného kandidáta v rámci svojho „investičného portfólia“ pre konkrétnych zamestnávateľov.
ISA platforma ako paralelné ministerstvo školstva
Dnes už v zásade každá spoločnosť ponúkajúca služby v oblasti ISA nepatrí len do jednej kategórie, ale rieši dve, niekedy aj tri alebo všetky štyri. A vďaka tomu sa zo spoločností ponúkajúcich ISA stávajú platformy manažujúce všetky relevantné strany vzdelávacieho procesu. Takto nám pred očami pomaly vyrastajú akési paralelné „mini-ministerstvá školstva“ zaoberajúce sa všetkým - od zháňania finančných zdrojov do systému a manažovania ich toku; cez spokojnosť študentov a úspech absolventov; až po vhodnosť ponúkaných odborov a odbornosť a kvalitu vzdelávacieho procesu na školách. A toto všetko nerobia preto, že by im ležalo na srdci len blaho spoločnosti alebo napĺňali nejaký paragraf, ale preto, že tak zarobia viac peňazí. Len ak všetky živé časti vzdelávacieho ekosystému spolu kooperujú a táto kooperácia je správne koordinovaná, môžu paralelné „mini-ministerstvá školstva“ prežiť a zarobiť peniaze.
Nejde však o jednoduchú úlohu. Na každom jednom kroku v reťazi rozhodnutí všetkých aktérov vzdelávacieho ekosystému je extrémne veľa priestoru na chyby, neefektivitu a zlé rozhodnutia. To v konečnom dôsledku môžeme vidieť v nekonečnom zozname všetkých nedostatkov súčasného verejného školstva. Jeho problém však v skutočnosti nie je ani tak to, že sa robia chyby, ale skôr to, že ich systém zakonzervuje. Teda nemá dostatočnú spätnú väzbu, aby ich identifikoval a správne nastavené motivácie, aby ich odstraňoval. Toto je charakteristická črta všetkých politicko-byrokratických systémov. Problém školstva je, že dlhodobo patrí do tohto systému.
Dôležité otázky
Toto ale neplatí pre nové paralelné mini-ministerstvá školstva. Vlastníci platforiem ISA majú rýchlu spätnú väzbu vo forme straty/získavania zákazníkov a investorov. Čelia konkurencii ostatných paralelných ministerstiev školstva. A tak majú motiváciu pýtať sa dôležité (aj keď často nepríjemné) otázky všetkých aktérov vo svojom ekosystéme:
Školy: Prinesie študentom odučenie tohto predmetu a týmto pedagógom pridanú hodnotu v ich živote a kariére? Alebo je to zbytočne strávený čas, ktorý len predražuje fungovanie školy a celú výuku? A má vôbec zmysel tento odbor ešte otvárať? Alebo, má vôbec táto škola ešte existovať?
Okrem toho mini-ministerstvá poskytujú školám aj analytickú podporu, dátovú bázu, a testujú a vyhodnocujú, aké úspešné boli ktoré odbory, aká je ich pridaná hodnota a či má zmysel ich rozširovať alebo utlmovať, lebo prerábajú peniaze.
Študentov: Je táto škola a odbor vhodný pre konkrétneho študenta? Má dostatočné schopnosti, aby ju zvládol? Zaujímajú ho tieto veci a chce sa tomu dlhodobo venovať? A predovšetkým, je na trhu práce dopyt po takýchto absolventoch? Neprinesie mu titul len prekvalifikovanosť a záväzky do budúcnosti?
Investorov: Vedia poskytnúť dostatočné množstvo kapitálu na prevádzkovanie školy? Uvidia následne za svoje investované zdroje a nesenie rizika aj odpovedajúci zisk? Kde vieme ušetriť na strane nákladov školy a zvýšiť výnos na strane kariéry absolventa, aby sme prilákali dodatočných investorov?
Zamestnávateľov: Bude im vyhovovať absolvent, ktorý úspešne dokončí školu? Nebudú musieť ešte vynakladať dodatočné zdroje na jeho preškoľovanie? Aký je vývoj dopytu po rôznych zručnostiach v čase? Aké sú prekážky pri zamestnávaní absolventov škôl a ako ich môžeme počas štúdia znížiť?
Nepríjemné odpovede
Odpoveďami na tieto otázky môžu byť často nepopulárne opatrenia: zrušené odbory, zatvorené školy, menej študentov na politológii a sociológii a viac v strojárstve a odborných školách; sekanie nákladov na zbytočné predmety a pridávanie praxe, stáží, reálnych projektov do vyučovania atď.
Jednoducho, v systéme ISA platforiem existuje niekto, kto sa zamyslí, či to celé dáva zmysel. Teda spraví si domácu úlohu a vypočíta mieru návratnosti (ROI) jednotlivých investícií do vzdelávania. Je prekvapivé, že toto niekto považuje za prekvapivé. A najviac tí, ktorí považujú vzdelanie za „najlepšiu investíciu pod slnkom“. A následne sa boja alebo sú proti snahám pozrieť sa, aká je skutočná výnosnosť tej „najlepšej investície.“
V klasickom politicko-byrokratickom systéme funguje všetko tak nejak samospádom. Nie je dostatočná konkurencia, existuje veľmi slabá spätná väzba, motivácie sú pokrivené. Jednoducho, neexistuje tam žiadny „reality check“.
Nabudúce sa pozrieme na konkrétne príklady z praxe, ako tieto nové paralelné mini-ministerstvá školstva manažujú celý ekosystém vzdelávania a ako to vyzerá, keď má celý proces svojho vlastníka.
Zdroj: https://robertchovanculiak.substack.com/p/ako-sprivatizovat-ministerstvo-skolstva - 13. júl 2021