4. Vlastná nezávislá samospráva

V tradičnom školstve plnia štátne orgány, štátna správa, alebo územná samospráva viaceré úlohy. Patrí medzi ne aj úloha spravovať vzdelávanie a výchovu po stránke metodicko-pedagogickej, organizačnej a hospodárskej. Inštitucionalizovaná správa vecí je však odtrhnutá od reálneho života, je nepružná a málo adresná, čo je jej chronický problém. Existuje čoraz viac presvedčivých argumentov k téze, že inštitucionálna správa je hlavnou prekážkou akýchkoľvek zásadných systémových zmien, čo vysvetľuje fakt, prečo akýkoľvek doterajší pokus o zásadnú reformu školstva nebol úspešný.

Spomínané úlohy preto v novom vzdelávacom systéme EDUvolúcia preberá do svojich rúk vertikálne a horizontálne decentralizovaná samospráva.

Vertikálna decentralizácia znamená hierarchické usporiadanie právomocí zhora nadol. V prípade EDUvolúcie dôsledne uplatňujeme princíp subsidiarity, čiže vyššiemu orgánu sú ponechané len tie právomoci, ktoré nedokáže vykonávať orgán na nižšom stupni.

Horizontálna decentralizácia znamená rozdelenie právomocí na rovnakom stupni hierarchie medzi viacero subjektov s tým, že každý subjekt sleduje iný záujem a koná v jeho prospech. Hlasovanie v horizontálnej rovine prebieha na princípe konsenzu a konsentu, čo znamená, že uznesenie je platné, ak nie je vyslovená žiadna námietka člena samosprávneho orgánu a zároveň neprekračuje hranice Ústavy SR, občianskeho a trestného práva a zákona o súbežnom vzdelávacom systéme. Ak niekto z hlasujúcich na námietke trvá, uznesenie neplatí, ale platí princíp, že "čo nie je zakázané, je dovolené" dovtedy, kým orgán nedospeje ku konsentu.

Kým v rovine horizontálnej je striktné konsenzuálne hlasovanie, vo vertikálnej rovine je možné uplatniť väčšinové, ale iba po línii skupiny s rovnakým záujmom, napríklad študentov, alebo priaznivcov amikatívnej pedagogiky. Na hlasovaní a rozhodovaní v samosprávnom systéme sa podieľajú buď všetci účastníci ako partneri, alebo v zastúpení nimi zvolení delegáti.

Samosprávne orgány prijímajú všeobecne záväzné normy, ktoré tvoria právny rámec pre samospravovanie zmluvných podmienok medzi registrovanými aktérmi vzdelávacieho trhu. Tu spontánne vznikajú bilaterálne, alebo multilaterálne zmluvy, ktoré zohľadňujú všeobecné zmluvné podmienky a zásady prijaté orgánmi samosprávy súbežného systému a rámce občianskeho a obchodného práva.

Na najnižšej úrovni funguje mikro samospráva, čo znamená, že o samotnom vzdelávacom procese a činnosti rozhodujú členovia vzdelávacej komunity na princípe konsenzu a konsentu, alebo jednotlivec sám o svojej aktivite.

Súbežný vzdelávací systém stavia na spoločenstve rozmanitých osobností s rozdielnymi záujmami a hodnotami, vzťahmi a postojmi, s rozdielnym tempom a úrovňou rozvoja, s rozdielnym telesným, duševným a duchovným bohatstvom, ale tiež spôsobilosťou riadiť svoj a spoločenský život. Vymenované špecifiká zároveň projektujú štruktúru potenciálu jednotlivca a komunity, ako aj štruktúru vzdelávacieho prostredia, ktoré definujeme v kapitole 3.

4.1. EDUpolis - najvyšší orgán samosprávy

EDUpolis zastrešuje záujmy všetkých aktérov súbežného systému na celom území Slovenska a pozostáva z troch vrstiev.

Najvyššou vrstvou je samospráva duchovných a kultúrnych práv - EDUpolis spektrum, strednou vrstvou je samospráva duševných a sociálnych práv - EDUpolis fórum a treťou vrstvou je samospráva telesných a hospodárskych práv - EDUpolis platforma.

V hierarchii najnižším orgánom samosprávy na lokálnej úrovni alebo na úrovni vzdelávacej komunity je EDUdéma. Má rovnakú vnútornú štruktúru a princípy hlasovania ako EDUpolis.

A. EDUpolis spektrum

Má zastúpenie reprezentantov siedmich zložiek ľudského potenciálu a reprezentantov siedmich typov vzdelávacieho prostredia. EDUpolis spektrum zabezpečuje ochranu duchovných práv žiaka a študenta a kultúrnych práv poskytovateľov vzdelávacích služieb a prostredí. Inými slovami upravuje práva pre interakciu medzi vzdelávajúcim sa a konkrétnym pedagogickým prístupom ako súčasti vzdelávacieho prostredia.

  1. Direktívna pedagogika
  2. Protektívna pedagogika
  3. Provokatívna pedagogika
  4. Celostná pedagogika
  5. Autentická pedagogika
  6. Amikatívna pedagogika
  7. Autonomická pedagogika

EDUpolis spektrum má zastúpenie najmenej 1 delegáta za každého zo siedmich zložiek ľudského potenciálu (spolu 7).

Zadefinovanie základných typov vzdelávacích prostredí a zložiek potenciálu umožňuje vytvárať účinnú bariéru voči pokusom o dominanciu ktoréhokoľvek typu alebo zložky na vzdelávacom trhu. Bráni tomu spôsob hlasovania na princípe konsenzu a konsentu. Umožní to schválenie takých pravidiel, ktoré chránia práva všetkých kultúrnych subjektov zastúpených v EDUpolis spektrum. Dohoda na takých pravidlách môže byť zložitá a veľmi zúžený prienik dovoľuje prijať len základné a univerzálne pravidlá o mierovom spolužití aktérov všetkých základných typov vzdelávacích prostredí (tiež pedagogík) a zložiek potenciálu v priestore vzdelávacieho trhu. Ale v tomto prípade ide o to, aby pravidlá boli univerzálne a minimálne obmedzujúce. Tento efekt - dobré univerzálne etické pravidlá - dokáže vyjednať práve takéto nastavenie samosprávneho systému.

B. EDUpolis fórum

Reprezentuje strednú vrstvu samosprávy a pozostáva z najmenej troch zástupcov hlavných sociálnych rolí - testovaný (obeť), tester (prenasledovateľ) a facilitátor (záchranca).

socialne-roly

C. EDUpolis platforma

Kľúčovými hráčmi každého trhu sú kupujúci a predávajúci, ďalej poskytovatelia služieb, sprostredkovatelia, poradcovia, výrobcovia, atď. Na vzdelávacom trhu kľúčovými subjektmi sú klient - študent, žiak v zastúpení zákonným zástupcom, poskytovateľ - vzdelávacej služby a vzdelávacieho prostredia a podporovateľ, resp. donor. Pod týmito subjektmi si vieme predstaviť konkrétne pedagógov, sprievodcov, koučov, mentorov, certifikačnú službu, vzdelávacieho poradcu, sprostredkovateľov, predajcov vzdelávacích pomôcok a prostriedkov, podporovateľov v podobe rodín, komunít, samospráv, štátu, nadácií a žiaka.

EDUpolis platforma reprezentuje dolnú trhovú hospodársku vrstvu. Členmi sú najmenej traja reprezentanti, a teda každý reprezentuje jeden subjekt, alebo každý subjekt má viacerých reprezentantov s jednym hlasom.

KLIENT

● študent

● žiak a zákonný zástupca

POSKYTOVATEĽ VZDELÁVACÍCH SLUŽIEB ALEBO PROSTREDIA

● pedagógovia/sprievodcovia, kouči, mentori

● zriaďovateľ

● certifikačné služby

● vzdelávací poradca (kurikulárny)

● sprostredkovateľ (obchodník, médium)

● predajca vzdelávacích produktov a služieb

PODPOROVATELIA

● rodina

● komunita

● samospráva

● štát

● hospodársky trh

● zamestnávateľ

● tretí sektor

● dobrovoľníctvo

subjekty-vzdelavacieho-trhi

Sú tu zastúpení všetci aktéri vzdelávacieho trhu zaregistrovaní v registri MV SR cez aplikáciu digitálnej platformy, kde uzatvárajú rôzne zmluvné záväzky v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami prijatými orgánom EDUpolis, obchodného a občianskeho zákonníka.

EDUpolis prijíma normy, ktoré nie sú v rozpore s medzinárodnými dohovormi ratifikovanými Slovenskou republikou, s Ústavou SR, platným obchodným a občianskym zákonníkom a zákonom o súbežnom vzdelávacom systéme.

4.2. EDUdéma - lokálny orgán samosprávy

Rovnaká štruktúra ako v prípade EDUpolis je použitá pri koncipovaní najmenšieho a najnižšieho orgánu samosprávy - EDUdémy. Kým EDUpolis je orgánom samosprávy s celonárodným pôsobením, EDUdéma ako orgán samosprávy pôsobí na úrovni širokej vzdelávacej komunity alebo kolónie (všetci aktéri, rodičia, odberatelia, zmluvní partneri a ďalší). EDUdéma rozhoduje v medziach noriem prijatých orgánom EDUpolis.

4.3. EDUkomora - záujmové združenie

Taktiež na celoúzemnej, regionálnej a lokálnej úrovni fungujú organizácie združujúce členov jednotlivých záujmových skupín, ktoré vystupujú ako subjekty samosprávy - sedem hodnotových, tri sociálne a tri hospodárske, spolu teda 13 EDUkomôr. Napríklad skupiny zastupujúce hodnotové záujmy jednotlivých vzdelávacích prostredí a pedagogík vytvoria celonárodné organizácie (občianske združenia), ktoré budú svoje záujmy presadzovať a strážiť na všetkých úrovniach - celonárodnej (EDUpolis) aj lokálnej (EDUdéma). EDUkomory budú združovať všetkých aktérov vzdelávacieho trhu, napríklad komora združujúca poskytovateľov bude zahŕňať pedagógov, sprievodcov, koučov, mentorov, certifikačné alebo poradenské služby.

EDUvolúcia navrhuje, aby hlasovania o návrhoch uznesení EDUkomory boli väčšinové. Konsenzuálne hlasovanie v skupine, ktorú spája jeden spoločný záujem, nie je vhodné, keďže návrhy sa týkajú najmä stratégií. A konsenzus viacerých stratégií v súčte prináša oslabenie želaného efektu, nie posilnenie. Zmyslom rokovania členov EDUkomory je vybrať stratégiu, ktorá má najvyššie predpoklady priniesť efekt, nie uspokojiť všetkých navrhovateľov stratégií.

V rovine vertikálnej, ktorú predstavuje EDUkomora, je vhodný väčšinový princíp a v horizontálnej rovine, ktorú EDUkomory predstavujú navzájom vo vrstvách EDUpolis, je vhodný konsenzuálny princíp. EDUkomory majú rozdielne záujmy, medzi nimi je potrebný konsenzus alebo konsent. Väčšinový princíp by v opačnom prípade zakaždým spôsoboval popretie záujmov niektorej EDUkomory, čo by postupne eskalovalo napätie a nezmyselný boj o nadvládu záujmov niektorej EDUkomory. Príkladom je súťaž politických strán v parlamentných voľbách.

Z uvedeného zrejme zreteľne vyplýva odpoveď, prečo projekt EDUvolúcia navrhuje samosprávu, ktorá uplatňuje kombináciu horizontálnej a vertikálnej decentralizácie riadenia a kombináciu princípov hlasovania.

© Autori: Miroslav Sopko a Anton Adamčík, 2021. Všetky práva vyhradené. Poháňané reakčným systémom Typemill.