5. Vzdelávací trh

Z trhu v oblasti hospodárstva má ľudstvo už dlhodobejšie skúsenosti. Jeho základom je ponuka a dopyt po tovaroch a službách. Jeho aktérmi sú výrobcovia, poskytovatelia služieb, predajcovia, sprostredkovatelia, obchodníci, marketéri, spotrebitelia a ďalší. Nad trhom bdie ruka regulátora - štátu - ktorý okrem kontroly toku peňazí má za úlohu zabrániť monopolnému postaveniu ktoréhokoľvek subjektu. Obchodná výmena funguje na dobrovoľnom zmluvnom vzťahu. Existujú rôzne typy predaja, od predaja jednej značky výrobku, alebo služby až po predaj širokého sortimentu v obrovských obchodných domoch, kde je všetko dostupné v jednom areáli.

Nový vzdelávací systém v princípe funguje podobne. Nejde síce o kúpu a predaj spotrebného tovaru, či rôznych služieb, ale špeciálne vzdelávacích služieb. Ich súčasťou sú rôznorodé vzdelávacie prostredia, obsahy, formy a cesty vzdelávania a rozvoja. Aktérmi vzdelávacieho trhu, ktorí sa v ňom realizujú, sú okrem žiaka alebo študenta aj rodičia, pedagógovia, budúci zamestnávatelia, poradcovia a ďalší.

Takéto trhové prostredie dokáže vygenerovať nielen potrebnú rozmanitosť vzdelávacích prostredí, foriem vzdelávania a pedagogických prístupov, ale aj ďalších doplnkových služieb a tovarov, ktoré uspokojujú potreby účastníkov vzdelávacieho trhu.

Aby na hospodárskom trhu nedochádzalo k nekalej kultúrnej, sociálnej alebo hospodárskej konkurencii a vytváraniu monopolov, doposiaľ to výlučne riešila štátna správa. V systéme EDUvolúcia túto úlohu preberá samospráva vzdelávacieho trhu. Regulácia sa dotýka troch sfér - kultúrno-etickej, aktérov vzdelávacieho trhu a IKT platformy.

EDUvolúcia ponúka takéto nastavenie nového systému, kde si každý nájde všetko, čo potrebuje. Poskytuje slobodný priestor aj potenciálnym odberateľom absolventov vzdelávania, aby si mohli určiť vlastné požiadavky na vedomosti, zručnosti a spôsobilosti, ktorými má byť vybavený držiteľ profesného certifikátu.

Takéto niečo umožňuje priestor, v ktorom sa ponuka aj dopyt formujú predovšetkým priamo na základe potrieb zúčastnených subjektov. Tieto potreby vyplývajúce z konkrétneho zapojenia subjektov v spoločnosti, nemusia byť uplatňované sprostredkovane. A tiež skutočnosť, že tu absentuje direktívny mechanizmus, ktorý by mohol tento proces deformovať v prospech niekoho zo zúčastnených.

Trhový priestor taktiež dokáže bezprostrednejšie reagovať na dopyt študenta, alebo odberateľa a vygenerovať požadované vzdelávacie služby, ako sú vzdelávacie prostredia, cesty, obsahy a formy vzdelávania, pedagogické prístupy. Zároveň rôznorodý model vzdelávacieho priestoru dokáže byť celostnejší.

Vďaka tomu, že systém umožňuje žiakovi a študentovi voľbu vlastnej vzdelávacej cesty už od detstva, že uplatňuje trhový mechanizmus ponuky a dopytu, bude dochádzať k zrýchleniu rozvoja vedomostného spektra obyvateľov a jeho pružnejšiemu prispôsobovaniu sa aktuálnym a očakávaným budúcim potrebám spoločnosti.