Otázky zvedavého rodiča k projektu EDUvolúcia II: Obsah vzdelávania a financovanie

Keď som ešte ja chodil do školy, učitelia vedeli na začiatku školského roku, čo budú učiť každý týždeň. Mali sme učebnice, podľa ktorých sme sa učili. Ako to je v EDUvolúcii?

Súčasný systém je storočia nemenný. Na každý predmet bola učebnica. Učiteľ vysvetlil učivo, zopakoval, vyskúšal, oznámkoval. Na každej škole to bolo takmer rovnaké, bol to jednotný systém. EDUvolúcia nie je systém založený na jednote, ale na rozmanitosti.

Čo to znamená že systém bude rozmanitý?

Bude rôzny obsah, predmety, témy, rôzne formy vzdelávania, aj čas, kedy sa kto čo bude učiť.

Mám tomu rozumieť tak, že napríklad téma Veľká Morava, riešenie rovníc s jednou neznámou alebo vybrané slová sa budú učiť rôznym spôsobom, v rôznom čase, každý inak?

Presne tak.

To ma znepokojuje. Nebude to robiť problémy, keď každé dieťa v ročníku a rôznych školách bude mať rozdielne vedomosti?

Nebude to robiť problémy. Už teraz na Slovensku nenájdete dvoch učiteľov, ktorí učia rovnakým spôsobom a dve rovnako staré deti, ktoré vedia presne to isté.

To si viem ako-tak predstaviť. Pri prestupe na inú školu sa môže stať, že žiak nebude ovládať učivo, ktoré ostatné deti v ročníku už ovládajú?

V niektorých typoch vzdelávacích prostredí to nebude robiť žiadny problém, lebo tam nebudú ani ročníky ani jednotné učivo.

V iných typoch bude žiakovi poskytnutý dostatok času a podpory na doplnenie chýbajúcich vedomostí, ktoré sa od neho očakávajú, keďže bude mať garantované individuálne tempo učenia sa.

Ako zistíme, koľko hodín žiak potrebuje?

Zistíme to pomocou testov, ktoré urobí učiteľ kedykoľvek počas roka. Na základe toho sa učiteľ rozhodne, ktorej téme pridať hodiny navyše. Už v súčasnosti to mnohí učitelia robia.

Vidím, že niečím sa to podobá, a niečím sa to líši od súčasného systému. Vysvetlite mi to, prosím, na príkladoch.

EDUvolúcia rozoznáva sedem základných typov vzdelávacích prostredí, ktoré nazývame EDUtéky.

Napríklad, konzervatívne (tradičné) vzdelávacie prostredie EDUvolúcie sa podobá súčasným školám. Väčšina týchto EDUték nemá problém s akceptovaním štátneho vzdelávacieho programu (kurikula).

Na druhej strane sa úplne líši slobodné vzdelávacie prostredie, kde si takmer všetko riadi žiak, dokonca aj vlastnú vzdelávaciu cestu.

To hádam nie je jediný rozdiel? Mne by sa páčilo, ak by aj učiteľ mohol prispôsobovať obsah učiva na základe návrhu rodičov.

Presne tak. V iných typoch vzdelávacích prostredí sa k obsahu, ktorý je v osnovách, môžu vyjadrovať rodičia aj žiaci, môžu navrhnúť vypustenie alebo doplnenie tém.

Mne by sa to veľmi páčilo. Ja by som napríklad vypustil drilovanie veľkej násobilky.

Oveľa väčšie možnosti upravovať kurikula majú slobodnejšie typy EDUték.

Tam si kurikulum tvorí samotný žiak podľa ponuky na slobodnom vzdelávacom trhu. Môže sa radiť s rodičmi, odborníkmi, pedagógmi.

Rozumiem. Ale ako dosiahneme, aby žiak ovládal to, čo rovesníci jeho veku?

Je to len ilúzia, že všetci v rovnakom veku ovládajú to isté. Spomeňte si, keď ste mali 14 – 15 rokov. Dokážete zodpovedne tvrdiť, že všetci ste vedeli to isté, práve preto, že ste sedeli v jednej triede a všetci počúvali tých istých učiteľov alebo učiteľky a učili sa z rovnakých učebníc? Ja to nedokážem tvrdiť!

Štát cez školský systém uplatňuje princíp rovnosti a sa snaží učiť všetkých to isté v rovnakom čase a bez ohľadu na to, či sú žiaci na to zrelí a či o to majú záujem. Napriek tomu výsledkom je to, že každý žiak má inú úroveň vedomostí a zručností a každý vyniká v inej oblasti. Takéto rozdiely vidíme medzi žiakmi v rámci jedného predmetu a ešte väčšie medzi predmetmi.

Každý z nás a obzvlášť deti, sa naučia najľahšie a najviac to, čo ich zaujíma a k čomu sú vnútorne najviac motivovaní.

A je vôbec možné učiť deti len vtedy, keď ich to baví a na čo sú vnútorne motivované? Neviem si to predstaviť pri 30 deťoch v triede.

Práve na to máme celostné vzdelávacie prostredie. Podrobne sme ho popísali už vyššie.

Dieťa si spontánne tvorí kurikulum, individuálne alebo skupinovo a na základe spoločného záujmu. Deti sa učia navzájom, pozorovaním, experimentovaním alebo nasledovaním skúsenejších. Skrátka to, čo ich zaujme a vyvolá zvedavosť. Takto si deti spontánne vytvárajú svoje vlastné kurikulum. Môžeme si to predstaviť ako stavanie z lega. Stavebné kocky sú rovnaké, ale postup iný. A dokonca aj výsledné dielo je originálne, tak ako je originálne aj každé dieťa.

Chápem správne, že v EDUvolúcii deti nemajú jednotné kurikulum?

Nie, nemajú. Napriek tomu, v konečnom dôsledku sa naučia to, čo každý v živote potrebuje a aj veľa navyše.

Čo tam potom robí učiteľ? Učí vôbec?

Samozrejme, že ak žiak potrebuje niečo vysvetliť alebo výklad, tak mu to učiteľ poskytne. Jeho hlavnou rolou je byť sprievodcom, facilitátorom, koučom. Je to úplne iná náplň, ako je bežná v súčasnej praxi. V závislosti od vzdelávacieho prostredia sú jednotlivé roly zastúpené v rôznom pomere.

V EDUvolúcii pedagóg zároveň poskytuje žiakom dva typy podpory. Prvým je vytváranie podnetov v prostredí s dostatkom času pre samostatné učenie. Druhým typom priama pomoc, v prípade, že si nevie poradiť sám.

Nespomenuli ste hodnotenie a známkovanie. Budú to robiť učitelia, ako to robia odjakživa?

V niektorých EDUtékach to bude podobné, ako je to v školách dnes, teda známkovanie, alebo slovné hodnotenie. Bude to ale vecou dohody medzi pedagógmi, rodičmi a žiakmi. V EDUvolúcii budú aj také EDUtéky, kde pedagóg vôbec nebude hodnotiť. Hodnotiť svoje výkony bude samotný žiak. Závisí to od vzdelávacieho prostredia, napríklad v celostnom a autonomistickom to určite bude tak.

Kto mi bude určovať, akú tú takzvanú EDUtéku mám pre dieťa vybrať?

V EDUvolúcii vám nikto nebude určovať, aké vzdelávacie prostredie, čiže EDUtéku, si máte vybrať. Rozhodnete sa podľa toho, aké vzdelávacie prostredie je vám najbližšie. Môžete sa poradiť s kurikulárnymi alebo pedagogickými poradcami, poprípade aj s koučmi.

Už ste niekoľkokrát spomenuli slovo kouč. Kto to vlastne je? Čo tam robí, čo tam bude robiť?

Kouč je odborník, ktorý pomáha deťom rozvíjať ich jedinečný potenciál podporným spôsobom. Deti sú veľmi učenlivé, väčšinou nepotrebujú počuť, čo a ako majú robiť... to veľmi málo rozvíja ich potenciál. Oveľa lepšie je položiť otázky, aby sa dieťa zamyslelo a sami si odpovedalo.

Vďaka koučom dosahujú mimoriadne výsledky aj športovci, podnikatelia, umelci a dnes už aj mnohí pedagógovia a riaditelia škôl.

Ďakujem za vysvetlenie. Vráťme sa k EDUtékam. Kde sa dozviem, aké vzdelávacie prostredia a možnosti sú v ponuke?

Dozviete sa to na digitálnej platforme. Ide o webový portál, kde má každý žiak svoj vlastný vzdelávací účet, cez ktorý komunikuje o všetkom, čo sa týka jeho vzdelávania. Vyberá si z ponuky vzdelávacích programov, ktoré ponúkajú pedagógovia. Vyberie si programy, ktoré uspokojujú jeho vzdelávacie potreby, alebo ich požaduje potenciálny budúci zamestnávateľ. Má to charakter voľného trhu ponuky a dopytu.

Ako je vyriešená situácia, ak sa dieťa z nejakého dôvodu presťahuje do iného mesta/okresu/kraja?

Dieťa bude mať dve možnosti. Ak tam bude rovnaké alebo podobné vzdelávacie prostredie, bude pokračovať bez problémov.

Ďalšou možnosťou je prechod na domáce vzdelávanie alebo riešiť vzdelávanie online formou. V prípade, že by dieťa malo nastúpiť do klasickej školy, bude potrebovať zosúladiť vzdelanie podľa aktuálneho kurikula. A za to bude zodpovedný zákonný zástupca.

Môže si takéto vzdelávanie dovoliť každý? Nebude to zas len pre bohatých?

Finančná situácia rodiny nebude prekážkou na to, aby sa dieťa vzdelávalo v tomto systéme. Jeho vzdelávacie potreby budú hradené rovnako, ako v tradičnom školskom systéme. To znamená, že rovnaká suma peňazí pôjde priamo na jedného žiaka, bez ohľadu, v akom systéme sa bude vzdelávať.

Rozumiem správne, že aj tu bude financovanie na hlavu žiaka?

Áno, na hlavu žiaka, ale nebude to také komplikované ako súčasné normatívne financovanie. Dnes idú peniaze na žiaka cez zriaďovateľa na školu, ktorú navštevuje. V EDUvolúcii sa daná suma mení na bezhotovostný kredit, ktorý sa pripíše na individuálny vzdelávací účet registrovaný na digitálnej platforme. Kredit bude slúžiť ako „platidlo" za vzdelávacie služby, ktoré si sám žiak vybral.

Bude od nás EDUvolúcia požadovať aj ďalšie doplatky, ako bežne hradíme v súkromných aj štátnych školách?

Na bežný chod EDUtéky nebude potrebné čokoľvek doplácať. Nadštandard si bude musieť odsúhlasiť vzdelávacia komunita.

Stretol som sa s tým, že v súkromných školách sa platí aj za nájom budovy. Ako to bude u vás?

Tento náklad normatív nepokrýva, pretože štátne školy majú budovy od zriaďovateľov zadarmo. Považujeme to za diskriminačné hlavne voči deťom a rodičom, a preto žiadame spravodlivé riešenie. Buď nárok na budovu od štátu, alebo finančnú náhradu nájomného.