8. Organizácia a riadenie vzdelávania

Vzdelávací trh v súbežnom systéme poskytuje niekoľko typov vzdelávacích prostredí:

EDUtéka s celostným prostredím zahŕňa diverzitu vzdelávacích služieb, pedagogických prístupov, foriem, obsahov, neurodiverzitu žiakov vrátane diverzity vekovej a jeho účelom je poskytnúť všestranný rozvoj ľudského potenciálu,

EDUtéka s parciálnym prostredím je špecificky zamerané na konkrétny učebný predmet, oblasť, profesiu, poslanie, pedagogický prístup, na špecifický záujem, úroveň výkonu alebo nadanie študentov a jeho účelom je poskytnúť čiastkový rozvoj ľudského potenciálu vo výberovej skupine študentov,

EDUtéka s kombinovaný prostredím môže zahŕňať viacero špecifických zameraní, učebných predmetov, alebo segregovaných skupín žiakov, napr. podľa veku, alebo výkonu, jeho účelom je poskytnúť viacero špecifických zameraní, ktoré však nemusia byť prepojené a komplexné.

Tieto typy vzdelávacích prostredí poskytujú vzdelávacie služby pre žiakov a študentov na základe zmluvného vzťahu. Hlavnou súčasťou vzdelávacieho prostredia je skupina žiakov, pedagogický tím, zákonní zástupcovia žiakov, výkonný manažment, zriaďovateľ, popripade komunitný orgán samosprávy. Jedno vzdelávacie prostredie - EDUdéma - môže mať jednu dvojčlennú až 30-člennú EDUtéku, ale rovnako aj spoločenstvo viacerých EDUték - vzdelávaciu EDUkolóniu.

Záležitosti správy vzdelávacieho prostredia rieši zriaďovateľ, výkonný manažment a komunitný orgán samosprávy EDUdéma, otázky vzdelávacieho procesu rieši najmä základná jednotka sociálnej interakcie trojica pedagóg - rodič - žiak.

Systém EDUvolúcia podporuje a preferuje formy vzdelávania založené na samoriadení komunity a sebariadení jednotlivca priamo vo vzdelávacom procese. Vzdelávací trh je však otvorený aj iným formám vzdelávania s rôznym stupňom sebariadenia a samoriadenia, teda aj prevažne riadeným, pokiaľ na trhu taký dopyt existuje. Predpokladáme, že súčasné alternatívne školy, ako sú waldorfské, montessoriovské, daltonské, školy Solvik, lesné školy, alebo iné, využijú slobodnejší legislatívny priestor súbežného systému a zaregistrujú sa v ňom.

#8.1. Sebariadený rozvoj

Sebariadený rozvoj, skrátene sebarozvoj, alebo sebareguláciu, môžeme zjednodušene definovať ako nezávislé rozhodovanie o sebe. V prípade sebariadeného vzdelávania ide o nezávislé rozhodovanie o tom čo, ako, kedy a s kým sa chce dieťa alebo dospelý vzdelávať. Vnútorná motivácia je hlavnou hybnou silou najmä u detí do cca 15. roku, neskôr môžeme hovoriť už aj o inšpirácii ako o dominantnej motivácii.

Vzdelávací trh ráta aj s parcialnym rozvojom, teda úzko špecializovaným zameraním vzdelávania v parciálnych EDUtékach. Tie sú zložené zo študentov a pedagógov, ktorých spája spoločný špecifický záujem, záľuba, schopnosť, nadanie, výkon, oblasť, vzdelávací predmet, odbor. Mladí ľudia zhruba po 15. roku života si už vytvárajú oveľa jasnejšiu cestu do budúcna často inšpirovanú svojimi idolmi. Od tohto veku je už prijateľná aj vonkajšia motivácia, najmä pokiaľ ide o získavanie kvalifikácie pre výkon povolania. Tu už študent dobrovoľne pristupuje k podmienke vyhovieť certifikačným nárokom a rozumie, že udelený certifikát o vzdelaní má byť zároveň pre odberateľa absolventov a spoločnosť garanciou kvality požadovanej pre výkon povolania. Vonkajšia motivácia pomocou certifikátu je vhodná pri vzdelávaní pre konkrétne povolanie v parciálnom vzdelávacom prostredí. Garanciou pre úspešné zvládnutie podmienok, ktoré vymedzuje certifikát, je optimálne nastavenie kurikula. EDUvolúcia umožňuje buď jeho nastavenie na mieru konkrétneho študenta s pomocou kurikulárneho poradcu, alebo si študent vyberie štandardizované kurikulum z ponuky Kurikulárneho registra, ktorý je dostupný na Vzdelávacej IKT platforme, kde je kontinuálne aktualizovaný.

Pri všeobecnom vzdelávaní v celostných EDUtékach (alternatíva voči MŠ, ZŠ a gymnáziam) nie je vonkajšia motivácia certifikátom nutná a ani vhodná. Nový systém maximálne podporuje (striktne nevyžaduje) zásadu, aby si každé dieťa riadilo svoj všeobecno-vzdelávací proces samo s podporou pedagóga a komunity.

Úlohou štátu, územnej samosprávy, zriaďovateľa, odberateľa a zákonného zástupcu dieťaťa, má byť vytvorenie podmienok pre sebariadené vzdelávanie a podpora tvorby celostných vzdelávacích prostredí na princípe diverzity informácií, názorov, ideológii, vzorov, zdrojov, interpretácií, a tiež vekovej, neurálnej a etnickej rozmanitosti spolužiakov, rôznych pedagogických prístupov, vzorov dospelých schopných sebariadeného a samoriadeného vzdelávania a ďalších.

#8.2. Samoriadený rozvoj

Projekt EDUvolúcia podporuje nielen sebariadený rozvoj jednotlivca, ale aj samoriadený rozvoj úzkej komunity - EDUtéky. A tomuto zámeru tiež najviac vyhovuje celostné vzdelávacie prostredie, akým je rodina, alebo vekovo zmiešaná komunita. Celostné vzdelávacie prostredie je malou reprezentatívnou vzorkou celej spoločnosti, kde sa dieťa má možnosť stretnúť s jej rozmanitosťou, vytvoriť si o nej obraz a socializovať sa. Takéto celostné prostredie EDUtéky môže mať rôzne formy, ako je vzdelávacia tržnica, park, farma, mestečko, a pod.

Všeobecne však z hľadiska vývinovej psychológie a rovnako aj z hľadiska sociologického, nový systém odporúča, aby deti do 18. rokov prednostne navštevovali celostné vzdelávacie prostredie, ktoré má byť pre ne domovskou komunitou. Pritom nie je podstatné, či komunitu tvoria deti zo širšieho okolia, alebo len rodinní príslušníci, a tiež či dieťa okrem toho navštevuje aj parciálne vzdelávacie prostredie, ktoré podporuje jeho špecifický potenciál, alebo nie.

#8.2.1. Samoriadená vzdelávacia komunita

Samoriadená vzdelávacia komunita detí, EDUtéka, je pestrá čo do veku - od 3 do 18 rokov, rôznorodá vo výkonoch, nadaní, povahách, sklonoch, atď. Skúsenejšie alebo staršie deti prirodzene motivujú mladších a menej skúsených, aby ich nasledovali. Zároveň tu vzniká neuro diverzné prostredie. Deti sa ho učia vnímať ako niečo prirodzené, učia sa tu komunikovať, konflikty záujmov riešiť konsenzuálnou dohodou, riadiť si svoju vzdelávaciu cestu a zodpovedať za svoje rozhodnutia sebe samému. Jedna EDUtéka môže mať jedného celostného pedagóga, plus jeden-dvaja ďalší sprievodcovia. Pokiaľ je to potrebné, dostupný môže byť aj špeciálny a liečebný pedagóg, ktorý môže poskytovať služby pre celú vzdelávaciu kolóniu.

Filozofia EDUvolúcie vzdelávanie vníma ako prirodzenú telesnú, duševnú a duchovnú aktivitu, nielen čisto intelektuálnu. Učenie u detí sa chápe ako sociálne učenie pre praktický samostatný život a život v komunite. Učia sa mladší od starších, menej skúsení od skúsenejších. Cestu a cieľ vzdelávania i vzdelávacích aktivít si v komunite dieťa určuje samo, iniciatíva je na ňom. Môže tiež požiadať o pomoc, o výklad, vysvetlenie, či ukážku toho, čo si chce osvojiť. Obrátiť sa môže na staršieho alebo skúsenejšieho spolužiaka, na sprievodcu celostnej, alebo parciálnej pedagogiky.

Samoriadená komunita však nie je iba o rozvoji potenciálu jednotlivca, ale v rovnakej miere aj o rozvoji potenciálu komunity. Inými slovami, dieťa sa učí nielen riadiť svoj život, ale spoluriadiť život komunity. Lídrom pre oblasť rozvoja komunity je celostný pedagóg, on má mať víziu jej rozvoja a nadchnúť pre ňu členov komunity. Okrem toho jeho úlohou je harmonizovať vzťahy, facilitovať sociálne napätia, a samozrejme sprevádzať dieťa vo vzdelávaní, keď o to požiada.

#8.2.2. Celostné komunity

Ponímanie a význam inklúzie v novom systéme je oproti súčasnej praxi oveľa širší. “Začleňovanie” detí “so špeciálnymi potrebami” do tradičnej triedy medzi rovesníkov je z pohľadu EDUvolúcie iba integráciou detí pod názvom inklúzia. Vychádzame z presvedčenia, že očakávaný efekt inklúzie je možné dosiahnuť iba vo vekovo zmiešanom kolektíve a pri sebariadenom a samoriadenom režime vzdelávania. Preto sme pojem “inkluzívny” nahradili pojmom “celostný”. Celostnému vzdelávaniu pre všetky deti EDUvolúcia pripisuje mimoriadny význam, keďže typickú tzv. všetečnosť detí v ranom veku považuje za prirodzenú a zmysluplnú vlastnosť, ktorá zaručuje motiváciu dieťaťa budovať si všeobecné vzdelanie. Zároveň celostné prostredie dieťaťu poskytuje impulzy k intuitívnej tvorbe vlastného kurikula, ktoré bude v neskoršom veku stále viac nadobúdať črty uvedomelého plánu. Inšpiráciou pre dieťa sú najmä starší spolužiaci a pedagógovia. Oni tvoria celú škálu rôznych vzorov, idolov a typov chariziem, ktoré deti prirodzene priťahujú a nasledujú ich. V celostnej komunite EDUtéky dominuje celostná pedagogika, avšak jej úlohou je prepájať celé spektrum parciálnych pedagogických prístupov, osobnostných vzorov, idolov, chariziem.

Takto nastavené celostné vzdelávacie prostredie a prístup poskytuje reálnu cestu, ako sa vymaniť z generačnej chudoby a zo sociálnej či kultúrnej biedy pre deti i rodičov zo sociálne vylúčených a akokoľvek neúspešných skupín obyvateľov.

Okrem parciálnych pedagógov môžu s deťmi pracovať aj rodičia a laici. Môžu sa zúčastňovať priamo na vzdelávacom procese a niečo, čo ovládajú, naučiť deti, pokiaľ sa stretne záujem z oboch strán.

#8.3. Architektúra vzdelávacích prostredí

Konkrétne vzdelávacie prostredia - EDUtéky, ktoré ponúkajú poskytovatelia vzdelávacích služieb na trhu, sa identifikujú s niektorým zo siedmich prúdov pedagogického spektra a sférou vzdelávania, čo sa odrazí aj na konkrétnom fyzickom priestore a architektúre vzdelávacieho prostredia. Inak bude vyzerať parciálna EDUtéka zameraná na hudbu, inak na prírodovedu, literatúru, alebo na tance, a inak celostná EDUtéka napríklad v meste alebo na dedine.

Architektúra celostnej EDUtéky môže byť inšpirovaná rôznymi modelmi, napríklad modelom vzdelávacej tržnice, obchodného parku, farmy alebo lesnej chalúpky. Môžeme ich nazvať EDUtržnicami s EDUstánkami, EDUparkmi, EDUfarmami, či EDUchalupami. Sú to priestory určené pre rozvoj detí a deti sú tu v pozícii klienta. V stánkoch sú nielen rôzne aktivity, zdroje informácií a poznatkov, ale prítomný aj duch niektorej parciálnej pedagogiky. EDUstánky v EDUtržniciach sú priestorom pre pedagógov z parciálneho prostredia, ktorí ponúkajú svoje špecifické vzdelávacie služby deťom v celostnom prostredí.

Okrem EDUstánkov má celostná EDUtržnica aj univerzálne a špecifické priestory s konkrétnymi zameraním a aktivitami. Areál EDUtržnice a EDUparku má poskytovať čo najširší “sortiment” vzdelávacích možností, aby si dieťa mohlo vyberať. EDUtržnice alebo EDUparky môžu byť vybudované pre jednu vzdelávaciu komunitu - EDUtéku - s 30 - 50 vekovo zmiešanými členmi, alebo pre kolóniu takýchto komunít.

© Autori: Miroslav Sopko a Anton Adamčík, 2021. Všetky práva vyhradené. Úvodný obrázok je od Katherine Hanlon na Unsplash-i. Poháňané reakčným systémom Typemill.