2. Duálna vzdelávacia sústava
Jedným zo základných krokov pri zavádzaní vízie EDUvolúcia do reality, je vytvorenie súbežného vzdelávacieho systému, ktorý je metódou, ako oveľa dynamickejšie overovať a uvádzať do praxe prístupy, pri ktorých sa to v tradičnom školstve z rôznych dôvodov dá urobiť len veľmi ťažko. Súbežný systém zasahuje len tie subjekty, ktoré sú v ňom odhodlané fungovať. Nie je doplnkom školstva, ale jeho plnohodnotnou a rovnoprávnou alternatívou.
V rámci zachovania širokej ponuky možností vzdelávacích ciest, EDUvolúcia nenahrádza súčasný tradičný školský systém. Funguje paralelne vedľa neho ako samostatný systém s osobitnou legislatívou a osobitným režimom. Rodičia, deti a pedagógovia, ktorým súčasný tradičný systém nevyhovuje, vstupujú do nového systému a stávajú sa jeho aktérmi.
EDUvolúcia sa nerodí na troskách starého systému, ktorý bol pochovaný v dôsledku nejakej revolúcie. Prichádza na svet "bezbolestnou" evolučnou cestou a vyrastá "na zelenej lúke", pričom tradičné školstvo žije nedotknuto aj naďalej svojim životom. Táto situácia umožňuje rodičovi, žiakovi a pedagógovi rozhodnúť sa, v ktorom systéme kto chce pôsobiť (viď nasledujúca schéma).
Nový systém funguje na princípe rovnoprávneho postavenia všetkých aktérov vzdelávania pri vzájomnom rešpekte, ústretovosti a spolupráci, najmä v trojuholníku vzťahov rodič - pedagóg - žiak. Rovnocenné sú si navzájom aj všetky vzdelávacie špecifiká, špecifiká jednotlivca, komunity i pedagogických prístupov na strane ponuky. Samosprávny systém EDUpolis (kapitola 4.) reguluje vzťahy medzi subjektmi vzdelávacieho trhu tak, aby nedochádzalo k diskriminácii alebo monopolnému postaveniu niektorého z nich.
Systém EDUvolúcia je nastavený tak, aby rozvoju osobného a skupinového potenciálu prakticky nebránili žiadne systémové prekážky. Platí to aj v prípade množstva ďalších problémov, ktoré dlhodobo nebolo a nie je možné vyriešiť pri nastavení tradičného školstva. V novom systéme, ktorý funguje na trhových princípoch, tieto systémové prekážky neexistujú a problémy sú riešiteľné.
EDUvolúcia zásadne mení aj pravidlá certifikácie vzdelávania. Doteraz úlohu certifikácie vzdelávania vykonával výhradne len štát prostredníctvom školských inštitúcií a pedagógov. Nový systém tohto bremena zbavuje pedagógov aj štátne inštitúcie a kritériá kvality vzdelávania ponecháva posudzovať a vyhodnocovať uznávaným certifikačným autoritám zriadeným nielen štátom, ale aj neštátnym subjektom. Pri tomto nastavení tak aj vzdelanie dosiahnuté mimo štátnej siete škôl na základe skúšky či praxe, môže byť uznané v súlade s Berlínskou deklaráciou o validácii predchádzajúceho vzdelávania sa. Certifikácia výkonov žiakov a študentov je dobrovoľná. Je na nich, kedy sa rozhodnú získať certifikát a či má ísť o štátny, alebo niektorý iný zo širokej ponuky certifikátov na vzdelávacom trhu.
Rovnako aj v otázke nastavenia kritérií certifikovanej kvality nastáva zmena. Kritériá už neurčuje výhradne iba štát, ale aj ďalšie súkromné a verejné subjekty, napríklad zamestnávatelia, podnikateľský sektor, územná samospráva, rodičia, študenti, alebo trh.
Súbežný vzdelávací systém je prostredím, kde:
● je uplatňované právo na maximálny rozvoj potenciálu každého jednotlivca a komunity, čo znamená aj uspokojenie špecifických vzdelávacích potrieb,
● je možnosť riadiť si vlastnú vzdelávaciu cestu a tempo vzdelávania,
● existuje ponuka a výber rôznych pedagogických prístupov, pričom žiaden z nich nie je systémom uprednostňovaný,
● sú v rovnováhe udržované všetky sféry vzdelávania – rozvoj telesný, duševný a duchovný,
● funguje samosprávny princíp riadenia vzdelávania s podporou štátu a územnej samosprávy,
● nie je povinnosť školskej dochádzky, ale povinnosť zákonného zástupcu, štátu a samosprávy vytvoriť podmienky pre maximálny rozvoj potenciálu jednotlivca a komunity,
● je možnosť bezplatne absolvovať a vyskúšať rôzne typy vzdelávacích prostredí a foriem vzdelávania pre mládež,
● sebariadené, samoriadené a neinštitucionálne vzdelávanie, ako aj ostatné alternatívne formy vzdelávania sú si v ponuke rovnocenné.
Tieto vlastnosti nového systému nie je možné uplatniť v tradičnom systéme a ani ho v tomto smere reformovať. Rovnako nie je možné nový systém riadiť centrálne a prostredníctvom štátnych inštitúcií.