Otázky zvedavého rodiča k projektu EDUvolúcia

Prečítal som si dokument EDUvolúcia, hneď v úvode stojí „Aby deti tvorili lepší svet!“- to mi dáva zmysel. To ostatné ako ktoré. Rád by som si urobil úplne konkrétnu predstavu a uistil sa, či tomu dobre rozumiem. Píšete, že EDUvolúcia je súbežný systém vzdelávania. Čo to znamená?

V súčasnosti máme dominantný štátny systém vzdelávania. Sú to základné školy, všetky typy stredných škôl vrátane gymnázií, vysoké školy a univerzity.

Súbežný systém vzdelávania znamená, že rodičia nebudú musieť posielať svoje deti do existujúcich tradičných škôl, ale vyberú si z ponuky súbežného systému tie, ktoré im budú vyhovovať, ktorým budú veriť, kde sa ich deti budú učiť pre potreby súčasného života, kde sa bude rozvíjať ich tvorivosť.

Prečo potrebujeme súbežný systém, veď tu máme rôzne alternatívne školy, ako Montessori, Waldorfská škola a iné?

Školy, ktoré ste vymenovali, sú zaradené do siete štátneho školstva. Musia ísť v súlade so štátnymi vzdelávacími programami (ŠVP). V skutočnosti alternatívne školy nemôžu naplno rozvíjať svoju koncepciu, musia robiť kompromisy so štátnym systémom. Napríklad, Montessori aj Waldorfská škola v zahraničí môžu oveľa viac využívať pôvodnú filozofiu zakladateľov ako u nás. Navyše, ich počet je u nás výrazne obmedzovaný.

Máme tu aj iné školy, ktoré používajú alternatívne formy vzdelávania, ale robia to neoficiálne, skryto. Dôvodom je, že by potrebovali veľa byrokratických schválení, napríklad v režime experimentálneho overovania. A to odrádza.

Počul som, že máme aj skupiny neformálnych komunitných škôl a domáce vzdelávanie. Tam sa predsa len záujemcovia o alternatívne prístupy môžu bez obmedzení realizovať.

Vo veľkej miere áno, ale stále musia vykazovať výkony, ktoré požaduje štát (a ktoré sú často kontraproduktívne). Navyše, nedostávajú žiadnu finančnú, ani inú podporu a musia si to celé platiť sami.

Chápem správne, že nejde o reformu súčasného štátneho systému, ale o vytvorenie niečoho úplne nového?

Presne tak. Nie je to reforma súčasného vzdelávacieho systému.

Aj tak mi nie je jasné, prečo je nutný súbežný systém, keď štátny tu máme storočia a ten môžeme zmeniť. Čo je na ňom také neprekonateľné, že ste prišli s iniciatívou EDUvolúcia?

Súčasný školský systém bol vybudovaný na uspokojovanie potrieb masovej priemyselnej výroby v 18. a 19. storočí v čase poddanstva. A tie princípy aj zostali dodnes. O takmer všetkom sa rozhoduje centralizovane z pozície ministerstva, riadenie je byrokratické.

Systém nedokáže pružne reagovať na aktuálne výzvy globalizovanej a digitalizovanej spoločnosti, ba ani na lokálne potreby. Pripravuje žiakov a študentov pre život riadený autoritami, nie k samostatnosti a nezávislosti. O tom, čo sa má učiť na jednotlivých školách (kurikulum, vzdelávací program ), rozhodujú akademici „hore“ a často to vôbec nerešpektuje potreby praxe.

Ministerstvo školstva síce umožňuje školám do istej miery upraviť učebné plány, ale certifikačná autorita to pri tvorbe kontrolných testov nezohľadňuje. Znamená to, že ak si škola upraví učebné plány s rešpektom k regionálnym potrebám praxe, riskuje, že žiaci v testoch prepadnú! Dôsledok je ten, že sa učí pre testy, nie pre potreby praxe.

Rodičia, podnikatelia, veľké spoločnosti, zamestnávajúce stovky až tisíce absolventov rôznych škôl, hospodársky trh – nemajú žiadny dosah na tvorbu a obsah vzdelávania.

Žiaci a študenti sú len pasívni prijímatelia množstva informácií, hodnotení sú podľa množstva vedomostí, z ktorých mnohé pre život vôbec nepotrebujú.

Inovácie, tvorivosť, kritické myslenie, spolupráca, vnútorná motivácia - majú minimálny priestor na uplatnenie, nerozvíjajú sa.

Keď je súčasný systém taký nepružný, prečo ho od základov nezreformujeme?

Predovšetkým je to obrovský monolit, v rámci ktorého sú systémové zmeny takmer nemožné. Za posledných tridsať rokov sme tu mali minimálne päť pokusov o zásadnú reformu. Ani jedna sa nerealizovala ako celok v praxi.

Vždy budú skupiny politikov, rodičov, podnikateľov, ale aj pedagógov, ktorým tradičný systém vyhovuje a necítia potrebu zásadnej zmeny.

V čom sa bude odlišovať EDUvolúcia od súčasného systému?

Nový systém prebieha v plne decentralizovanom prostredí: všetci jeho účastníci sa priamo alebo sprostredkovane podieľajú na jeho vytváraní, organizácii a riadení. Účastníkmi sú rodičia, deti, študenti, pedagógovia, lokálna komunita podnikateľov, zástupcovia malých aj veľkých organizácií.

Prepáčte, ale nerozumiem, sú to úplne nové veci. Čo je to decentralizované prostredie? Čo to znamená podieľať sa na vytváraní a riadení vzdelávacieho systému?

Organizácia a riadenie celého súbežného systému bude na základe ponuky a dopytu.

Teraz tomu rozumiem ešte menej. Aká ponuka a aký dopyt, keď školská dochádzka je 9 rokov povinná. Stredné školy vrátane gymnázií a odborných všetkého druhu majú štátom určené učebné plány, žiaci si iba z nich vyberajú podľa záujmu, dostupnosti a možnosti potom zamestnať sa. Inšpekcia všetko kontroluje, odborníci robia výskum a poradenstvo, iní odborníci vytvárajú vedomostné testy. Tu predsa nie je miesto na ponuku a dopyt.

Áno, tu nie je miesto pre ponuku a dopyt akú poznáme na hospodárskom trhu. V súčasnosti sú tri hierarchické úrovne riadenia vzdelávacieho systému: ministerstvo, samosprávny kraj alebo obec a škola. Rozhodnutia sa prijímajú centrálne a formou príkazov sa dostávajú až na úroveň školy a triedy. Súčasťou systému je Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ), Štátna školská inšpekcia (ŠŠI), Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCMV). Ich činnosť je dôležitá, ale po rokoch príliš centralizovaná.

V EDUvolúcii to bude decentralizované tak, aby bolo možné uplatniť dopyt a ponuku.

Ľutujem, ale stále ste mi nepovedali nič konkrétne. Vysvetlite mi, ako to bude fungovať na nejakom príklade.

Verejne bude na internete dostupný portál - digitálna informačno-komunikačná platforma. Na platforme sa zaregistrujú pedagógovia a zverejnia svoju konkrétnu ponuku vzdelávacích programov (vyučovacie predmety, kurzy, tréningy zručností, lekcie). Môžu to byť jednotlivci, malé skupiny, ale aj veľké skupiny so spoločným programom a vzdelávacím prostredím.

Na platformu sa tiež zaregistrujú žiaci spolu so svojimi zákonnými zástupcami a dospelí študenti. Poprezerajú si ponuky a rozhodnú sa, kam prihlásia seba, alebo zástupcovia svoje deti. S nimi potom uzavrú zmluvu, kontrakt. Registrovaní podnikatelia, zamestnávatelia budú publikovať očakávania na pracovné profesie. Poskytovatelia vzdelávania tieto očakávania môžu zapracovať do svojich programov a ponúknuť na platforme.

Pripomína mi to viac chaos ako systém vzdelávania. Nebudú sa deti vyučovať v bežných triedach a v školských budovách?

Aj áno, aj nie. EDUvolúcia ponúka viacero typov vzdelávacích prostredí. Uvediem tri príklady:

  1. Konzervatívne (tradičné) vzdelávacie prostredie.
  2. Autonomistické/ slobodné vzdelávacie prostredie
  3. Celostné vzdelávacie prostredie

Mali by sme ešte vysvetliť dôležitý pojem, tým je EDUtéka. Je to vzdelávacie prostredie ako základná stavebná jednotka EDUvolúcie - alternatívne pomenovanie k tradičnej školskej triede. Najmenšou EDUtékou je dvojica žiak - pedagóg, medzi najväčšie patria s 30-50 žiakmi a viacerými pedagógmi.

Prosím, predstavte mi konzervatívne/tradičné vzdelávacie prostredie.

Rozsahom a formou je veľmi podobné ako v súčasnom školstve. V triede (EDUtéke) sú žiaci rovnakého veku. Subjektom vzdelávania je žiak. V triede je jeden učiteľ, ktorý učí a riadi celý vzdelávací proces počas jednej vyučovacej hodiny (45 minút). Učiteľ motivuje a hodnotí žiakov.

Ak by ste pozorovali hocijakú vyučovaciu hodinu v tomto prostredí, nespozorovali by ste takmer žiadny výrazný rozdiel v porovnaní s dnes typickou školou.

Rozdiel tu však je, je zásadný, ale skrytý: Škola si môže stanoviť vlastný vzdelávací program nezávisle od štátu a meniť ho iba z vlastného rozhodnutia. Znamená to, že učiteľ postupuje podľa vzdelávacieho plánu, ktorý schválila samospráva daného vzdelávacieho subjektu (školy, EDUtéky). Pri tvorbe kurikula sa môžu brať do úvahy všeobecné medzinárodné očakávania na úroveň vzdelania v danej vekovej skupine, ak s tým členovia samosprávy súhlasia.

Ako sa v konzervatívnom prostredí overíme, či sa deti niečo naučili?

Je to veľmi podobné ako v klasickej škole. Od ústnych skúšok, písomiek, testov až po prezentácie naučených vedomostí. Na rozdiel od klasickej školy, v tomto prostredí je všetko v jeho právomoci, bez zásahov a príkazov ministerstva.

To sa mi už zdá zrozumiteľné. Viem si predstaviť, že o to bude záujem. Ako prebieha prihlásenie na takéto vzdelávanie? Je to tiež na základe ponuky a dopytu?

Áno, je to tiež na základe ponuky a dopytu. Rodičia si pozrú ponuky. Z nich si vyberú takéto vzdelávacie prostredie (konzervatívne), vyhľadajú poskytovateľa vzdelávania, oslovia ho, dohodnú sa a uzavrú zmluvu. Môže to byť aj opačne. Skupina pedagógov sa rozhodne vytvoriť takéto vzdelávacie prostredie a ponúknu ho na vzdelávacom trhu žiakom a študentom.

Ako vyzerá autonomistické vzdelávacie prostredie?

Základným znakom autonomistického vzdelávacieho prostredia je maximálna sloboda, kde študent a žiak (spolu so zákonným zástupcom) si tvoria vlastný vzdelávací program. Program si pokryje jednotlivými pedagógmi, ktorých si vyhľadá na vzdelávacom trhu (digitálnej platforme) a uzavrie s nimi zmluvu.

Veľkosť EDUtéky závisí od dohody medzi klientom (žiak, študent) a pedagógom ako poskytovateľom vzdelávacej služby. Najmenšiu EDUtéku tvorí jeden žiak a jeden pedagóg. Počas školského roku sa veľkosť EDUtéky môže meniť.

Vzdelávanie tu môžeme prirovnať k situácii, kedy žiak/študent chodí na doučovanie z nejakého predmetu. Venuje sa mu jeden učiteľ, preberajú témy, ktorým nerozumie, alebo témy, v ktorých sa chce zdokonaliť, rozšíriť si vedomosti v oblasti podľa záujmu. Individuálny prístup jeden žiak jeden pedagóg zabezpečí objem naučeného v podstatne kratšom čase, ako keby žiak chodil do „klasickej triedy“. Pedagóg môže mať v EDUtéke viac žiakov s rovnakými záujmami a venuje sa im podľa ich potrieb.

Takéto vzdelávanie je veľmi flexibilné a variabilné. Nenájdeme v ňom klasické triedy. Učenie väčšinou prebieha na súkromí pedagóga, žiaka, v prírode, alebo kdekoľvek vo verejnom priestranstve.

Na vytvorenie vlastného vzdelávacieho programu (kurikulum) môže študent, alebo žiak a jeho zákonný zástupca, využívať služby kurikulárneho poradcu. Ak chce získať certifikát, byť otestovaný, môže využiť certifikačnú službu na trhu.

Takéto vzdelávacie prostredie poskytuje vysokú úroveň autonómie, kde si žiak celý proces vzdelávania riadi sám s podporou zákonného zástupcu.

Už asi začínam chápať, čo to je decentralizovaný systém. Predsa by som privítal odpovede na niekoľko otázok o autonómnom prostredí. Napríklad, ako bude zabezpečené, že deti do 10 rokov budú vedieť čítať a písať, že 15-roční budú vedieť počítať so zlomkami, že žiaci budú mať primerané vedomosti z histórie, občianskej náuky, že záujemcovia a prírodné a technické disciplíny ako sú fyzik, chémia, biológia, budú mať možnosť naučiť sa to? Myslíte si, že bude ponuka a dopyt stačiť na to, aby sme nemali "hlúpych" absolventov autonomistického vzdelávania?

Určite bude ponuka a dopyt stačiť na to, aby sa každý žiak naučil všetko, čo bude chcieť, potrebovať a bude na to zrelý. Načo by sa učil chémiu, keď ho nebaví, nedáva mu zmysel a nie je vnútorne motivovaný? Ale keby sa počas roku, alebo kedykoľvek pre chémiu zapálil, pôjde za tým. Nájde si vhodného pedagóga s autonomistickým prístupom, ktorý ho zoberie povedzme do chemického laboratória a tam za 10 individuálnych vyučovacích hodín v priebehu jedného týždňa sa určite naučí viac, ako keď by mal chémiu jednu vyučovaciu hodinu týždenne celý školský rok v klasickej školskej triede. Navyše, nebude mať stresy, že by mal byť skúšaný z niečoho, čo nevie. To isté platí o každom predmete, či kurze.

To mi pripadá tak, že pedagógovia môžu byť tiež autonómni, akoby v slobodnom povolaní.

Presne tak. Odpadne im množstvo administratívnych povinností, stresy z inšpekčných návštev a iné nepríjemnosti.

Myslíte, že sa nájdu pedagógovia, ktorí by chceli takto učiť?

Vôbec sa nebojíme o záujem pedagógov. Dokonca sme presvedčení, že to priláka viac študentov na pedagogické fakulty a viac absolventov pedagogických fakúlt zostane v praxi.

Ako budú hodnotení žiaci v autonómnom prostredí?

Spôsob hodnotenia, formu a čas navrhne žiak a dohodne sa s pedagógom.

Na školách pôsobia výchovní poradcovia, školskí psychológovia, ktorí pomáhajú žiakom, rodičom a učiteľom zvládať rozmanité zložité situácie. Ako to bude riešené v autonomistickom prostredí?

Aj tu bude princíp dopytu a ponuky. Na digitálnej platforme IKT bude ponuka služieb psychológov, facilitátorov, koučov, poradcov. Rodičia, pedagógovia si budú mať z čoho vybrať. Oslovia jedného alebo viacerých a ostatné je vecou dohody.

Zdá sa mi trochu riskantné pre žiaka absolvovať len takúto formu vzdelávania. Môže mu chýbať triedny kolektív, stretávanie sa s rovesníkmi.

Autonomistické prostredia existuje aj dnes, najčastejšie u domškolákov, tzv. unschooling. Sú to žiaci a študenti, ktorých rodičia sa rozhodli pre domáce vzdelávanie, ale neriadia sa školskými vzdelávacími programami. V zahraničí je to možné na sto percent, u nás len z časti. Domškoláci sa stretávajú s deťmi z okolia, s kamošmi, kamoškami, s dospelými a s celou rodinou oveľa častejšie ako deti, ktoré chodia do bežných škôl.

Dobre a ako vyzerá celostné vzdelávacie prostredie?

Celostné vzdelávacie prostredie integruje v sebe veľa rozmanitých možností vzdelávania na jednom mieste: priestor, vekové zloženie, proces vzdelávania, tvorba kurikula, spätná väzba, práca pedagógov, mentorov, koučov, lektorov, trénerov, zapájanie žiakov a študentov, spolupráca s rodičmi, podnikateľmi, zamestnávateľmi.

EDUtéka celostného vzdelávacieho prostredia je veľmi rôznorodá čo do veku (deti od 3 do 18 rokov), mentálneho aj fyzického stavu (deti so špeciálnymi potrebami), čo do socio-ekonomického zázemia (deti z dobre situovaných rodín a aj zo sociálne vylúčených komunít), s rôznou úrovňou nadania, výkonu a rôznych záujmov.

Celostné vzdelávanie sa môže realizovať v priestoroch k tomu vhodných. Areál s budovami, s miestnosťami, s rôznymi priestormi, veľké voľné vonkajšie priestranstvo, dvory, záhrady, ihriská, parky.

Veľkosť EDUtéky je 30 – 40 detí.

V takejto komunite sa mladší učia od starších a starší sú súčasne sprievodcami mladších.

Do obsahu aj procesu aktívne vstupujú aj sprievodcovia, mentori, koučovia, lektori, tréneri, rodičia, externí odborníci s ponukou najrozmanitejších tém, projektov, činností, s ponukou spolupráce.

Nie sú tu školské predmety, ako ich poznáme z klasických škôl. Skôr ide o zoskupenia predmetov, napríklad prírodné vedy, vedy o živote, spoločenské vedy, umenie, praktické zručnosti, šport, pohybové aktivity, projekty. Okrem toho môžu žiaci, študenti, rodičia, lokálni podnikatelia prichádzať s rozmanitými námetmi na vzdelávanie.

Súbežne s „plánovanými“ aktivitami budú v EDUtéke prebiehať aj „ad hoc“ aktivity.

Pri návšteve EDUtéky by ste mali možnosť vidieť veľmi rozmanité aktivity v rovnakom čase. Nižšie sú príklady.

  1. Starší žiaci učia mladších používať vzdelávacie aplikácie pri rýchlejšom vypočítaní matematických príkladov.
  2. V ďalšej miestnostiach sa deti vo veku 5 – 7 rokov technikou SFUMATO učia čítať, ďalší dvaja 10-roční im radia ako na to.
  3. V náhodnej skupine detí vo veku 3 – 10 rokov staršie učia mladšie písať písmená a spájať ich do slov, postupne spolu tvoria krátke básne metódou HAIKU.
  4. V EKO priestore, čo je altánok v sade, skupinka 3 až 15-ročných diskutuje s miestnym ekológom o dopadoch klimatických zmien na lokálne prírodné prostredie. Najmenšie deti načúvajú a hrajú sa pritom s figurínami zvieratiek.
  5. Na voľnom priestranstve (ihrisku) je tréner volejbalu a s ním kopa detí. Hrajú rôzne hry s loptou, kde sa cibria v ovládaní lopty.
  6. V miestnosti pod strechou je pár 18-ročných študentov, ktorí sa pripravujú s externými pedagógmi na pohovory na univerzitu.
  7. Jedna skupina 8 – 12 ročných je na návšteve v chemickom laboratóriu, kde pracujú rodičia jedného zo žiakov.
  8. Iná skupina 13 – 15 ročných išla s asistentom na návštevu stavby rodinných domov, kde je stavbyvedúci otec jedného zo žiakov.
  9. V miestnosti s pódiom a hľadiskom si 10 až 18-roční skúšajú efektívnu komunikáciu: prezentácia pred skupinou, zvládanie trémy, sociálne hry, dramatoterapia. Sprevádza ich externý kouč a liečebný pedagóg.
  10. Na dvore je skupina 8 – 18 ročných. Tri deti sú s fyzickým hendikepom. Skupina spontánne začala diskutovať o tom, ako hendikepované detí vnímajú tie zdravé a ako zdravé deti vnímajú hendikepované..
  11. Krátko pred obedom sa niekoľko detí rôzneho veku stretlo v spoločenskej miestnosti, ktorá inak slúži ako žiacky parlament. Je aj tematicky zameraná na spoločenské vedy (dejiny, geografia, občianstvo). Deti si tu zahrali niektoré historické udalosti z obdobia monarchie a diskutovali so sprievodcami o tom, prečo a kto rozpútal prvú svetovú vojnu.
  12. V inej miestnosti EDUtéky je stretnutie rodičov detí z vylúčenej komunity so sprievodcami. Rodičia počúvajú, aké majú ich deti (vo veku 5 – 18 rokov) možnosti v EDUtéke a chceli aj vidieť, ako to tu prebieha.
  13. Na dvore pri hojdačkách skupine detí rozprávajú dvaja súrodenci – dvojičky svoje zážitky z víkendového safari v Rakúsku. Výsledkom je veľký záujem o bližšie spoznanie exotických zvierat. Ďalšie dieťa príde s nápadom, že by mohli ísť so sprievodcom do prírodovedného múzea na jurský park.
  14. Katka, 17-ročné dievča, sa dnes ráno priznala, že sa zúčastnila finančnej pyramídovej hry. Uverila, že môže zvýšiť svoje úspory 50 € na trojnásobok za dva mesiace. Prišla o všetky peniaze. Pedagóg v spolupráci s koučom pripravili za 15 minút cvičenie, v ktorej ukázali princípy finančnej pyramídovej hry. Cvičenie malo veľký úspech, v poslednom kole sa zúčastnili všetci prítomní. Stačilo na to šesťdesiat minút.
  15. Ako dôsledok pozitívneho zážitku z pyramídovej hry traja žiaci prejavili záujem dozvedieť sa o tom, ako sa zakladá a funguje start-up. Jeden z koučov má k dispozícii simuláciu na takúto tému. Po krátkej marketingovej kampani v EDUtéke sa na simuláciu prihlásilo 8 záujemcov. Celá simulácia trvá 20 hodín rozdelených na desať častí.
  16. Jeden z externých koučov si všimol, že v EDUtéke je niekoľko hudobne nadaných detí v speve aj hraní na rôzne hudobné nástroje. Ponúkol im založenie skupiny a zorganizovanie koncertu. Dnes sa stretli prvýkrát. Dohodli sa, že pripravia koncert k 25. výročiu založenia EDUtéky. Projekt má dva rozmery. Prvým je zloženie hudobnej skupiny a nácvik repertoáru. Druhým rozmerom je projekt výročného koncertu.
  17. Medzi dvomi 14-ročnými dievčatami a skupinkou starších chlapcov vznikol konflikt. Dievčatá potrebovali podporu sprievodcu, a tak zašli za ním. Posťažovali sa na údajne hrubé správanie chlapcov. Sprievodca ako školený kouč (väčšina z nich má absolvované kurzy koučingu, koučovacieho prístupu, pripadne aj facilitácie) si nechal vysvetliť situáciu z pohľadu dievčat. Potom sa stretol s chlapcami a nechal si vysvetliť situáciu zas z ich pohľadu. Chlapci napokon uznali, že ich správanie nebolo vhodné a že ich to mrzí. Sprievodca potom informoval dievčatá o záveroch stretnutia s chlapcami a opýtal sa ich, či sa chcú s chlapcami stretnúť. Nepovažovali to za potrebné.

Ak by ste prišli do EDUtéky nasledujúci deň, mnohé aktivity by boli iné, skupiny rozdielne pomiešané podľa záujmov detí.

V tomto vzdelávacom prostredí je hodnotenie výkonov žiakov a študentov na nich samotných. Každý sa hodnotí sám, on najlepšie vie, či splnil vlastné očakávania, alebo nie. Taktiež majú možnosť požiadať o hodnotenie spolužiakov, sprievodcu, mentora, lektora, trénera, kouča, alebo použiť dostupný test.

Veľmi pekne ďakujem za vyčerpávajúce odpovede. Už mi to je podstatne zrozumiteľnejšie a aj jasnejšie. Viem si predstaviť, že žiaci a študenti sa budú oveľa lepšie cítiť v takomto prostredí.

Bude to mať veľmi veľa pozitívnych dopadov. Slobodné vzdelávacie prostredie eliminuje diskrimináciu, napríklad detí zo slabšieho sociálneho prostredia, z vylúčených komunít. Aj vysoko nadané deti v slobodnom prostredí nájdu lepšie podmienky pre rozvoj.

Deti sa budú ráno tešiť na to, čo ich čaká a po príchode domov nebudú sklamané a stresované z toho, čo zažili. A to je nevyčísliteľný prínos. Žiaci sa nebudú báť chodiť domov kvôli známkam. Boli už zaznamenané aj pokusy o samovraždu kvôli „zlému“ vysvedčeniu na konci roka.

Najväčším prínosom EDUvolúcie je vytváranie podmienok pre maximálny rozvoj potenciálu žiakov a študentov. Presne toto potrebujeme pre 21. storočie.

Kto bude mať „dohľad“ nad celým systémom?

Ide o samoriadený systém, to znamená, že každý účastník je zodpovedný za chod systému. Na to, aby to samoriadenie fungovalo, je potrebná aktívna účasť podporovateľov. Najvyšší z nich je Nadácia EDUvolúcia, ktorá celý systém bude zastrešovať, ďalej to bude sieť samosprávnych orgánov EDUpolis a sieť koučov a facilitátorov.

Rád by som sa opýtal aj na financovanie. To ale môžeme nechať špeciálne na ďalší rozhovor, môže byť?

Áno, môže, ďakujem za váš záujem o našu iniciatívu!

© Autori: Miroslav Sopko a Anton Adamčík, 2021. Všetky práva vyhradené. Poháňané reakčným systémom Typemill.